Dilema byť či nebyť platiteľom DPH je určite v každom začínajúcom podnikateľovi. Zákon totižto do istej miery umožňuje stať sa platiteľom DPH skôr ako táto povinnosť vznikne zo zákona a to prekročením stanovenej výšky obratu, resp. tržieb. Na nasledovnom príklade by sme chceli ilustrovať, prečo sa pre istý „typ“ podnikateľskej činnosti na 100 % „oplatí“ nebyť platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Spoločnosť pôsobiaca v sektore maloobchod sa rozhodla organizačne odčleniť svoje maloobchodné prevádzky na jednotlivé s.r.o. Z predbežných kalkulácii robených na základe minulých výsledkov manažment firmy vedel predpokladať, že žiadna z novozaložených s.r.o. neprekročí v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacoch hraničný obrat stanovený zákonom o DPH = 49.790 €. Spoločnosti tak boli založené a začali realizovať svoju činnosť ako neplatcovia DPH s víziou, že sa platiteľmi nikdy nestanú. Pre prehľadnosť uvádzame nasledovnú tabuľku. Prvá alternatíva berie do úvahy fakt, že daňový subjekt nie je platiteľom DPH, druhá alternatíva uvažuje s možnosťou, že predmetná ekonomická činnosť (predaj tovaru) je vykonávaná platiteľom DPH.
riadok | popis | neplatca DPH | platca DPH | rozdiel |
---|---|---|---|---|
1. | nákupná hodnota tovaru s DPH | 30 000 | 30 000 | – |
2. | DPH – vstup (20%) | – | 5 000 | -5 000 |
3. | hodnota nakúpeného tovaru | 30 000 | 25 000 | 5 000 |
4. | daňový náklad – predaný tovar | 30 000 | 25 000 | 5 000 |
5. | marža (65%) | 19 500 | 16 250 | 3 250 |
6. | daňový výnos – tržba | 49 500 | 41 250 | 8 250 |
7. | DPH – výstup (20%) | – | 8 250 | -8 250 |
8. | predajná cena tovaru | 49 500 | 49 500 | – |
9. | daňová povinnosť | – | 3 250 | 3 250 |
V prvom riadku je uvedená nákupná cena objemu dodávky tovaru. Ide o celkovú fakturovanú cenu tovaru vrátane DPH. Obstarávacia cena pre neplatiteľa bude rovná nákupnej cene s DPH.
Platiteľ si odpočíta DPH na vstupe vo výške 5 000 € (2.r.) a obstarávaciu cenu tovaru mu bude tvoriť iba základ dane.
V treťom riadku sú uvedené náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru, ktoré bude daňový subjekt účtovať postupne pri predaji tovaru: S predpokladom, že celý objem nakúpeného tovaru postupne predá, sa hodnota nákladu – predaný tovar rovná celkovej majetkovej hodnote tovaru (3. a 4. riadok).
Pri predpokladanej 65 %-tnej prirážke tak platiteľ DPH má celkové tržby 41 250 € a neplatiteľ celkové tržby 49 500 € (6. r.).
V siedmom riadku je vypočítaná DPH na výstupe u platiteľa, ktorý ju zahrnie do predajnej ceny tovaru. Celková predajná hodnota tovaru je v oboch alternatívach rovnaká, avšak obchodná marža – zisk z predaja celého množstva tovaru je u neplatiteľa vyššia o 3 250 € (5.r.).
Platiteľovi DPH vznikne z uvedených transakcii daňová povinnosť 3 250 €. Predajná cena je pri oboch alternatívach rovnaká. Kupujúcim je konečný spotrebiteľ, pre ktorého je irelevantné, či nakupuje tovar od platiteľa alebo neplatiteľa. O sumu, ktorú musí platiteľ odviesť správcovi dane si neplatiteľ zvyšuje svoj zisk. Obrat u neplatiteľa pritom neprekročí hranicu 49 790 €.
Vzhľadom k tejto skutočnosti uvedený profit neplatiteľa oproti platiteľovi je pri stanovenej výške obchodnej prirážky najvyššie možný. Čím vyššia je táto marža, tým menšiu hodnotu tovaru musí neplatiteľ nakupovať, aby neprekročil stanovený limit registrácie a zároveň tým väčší je profit neplatiteľa oproti platiteľovi z pohľadu celkovej výšky zisku pri už spomínanom predpoklade rovnakých predajných cien.
Predpoklady zvýšenia zisku u neplatcu DPH:
- svoje výkony realizuje najmä pre konečného spotrebiteľa
- obrat za posledných 12 mesiacov nepresiahne stanovenú hranicu 49 790 €
- spoločnosť nakupuje tovar od platcu DPH
(a prečo sa oplatí? to už niekedy v ďalšom článku)