Slovenskí podnikatelia vysielajúci svojich zamestnancov do Rakúska napr. v oblasti stavebníctva určite neraz bojovali s rakúskymi úradmi a tiež aj sami so sebou v otázke, či vykonávajú personálny lízing alebo nevykonávajú personálny lízing.
Ak vaši zamestnanci používajú náradie a nástroje rakúskeho podniku, ak týchto zamestnancov riadi vedúci vášho rakúskeho zákazníka prípadne ak váš rakúsky zákazník pôsobí v rovnakom odbore ako vy – finančná správa v Rakúsku považuje za ekonomického zamestnávateľa práve vášho rakúskeho zákazníka, a teda snaží sa vás opakovane „usvedčiť“ z toho, že vykonávate v Rakúsku skrytý personálny lízing.
Sú však tieto dve hrôzostrašné slová skutočne taká katastrofa?
Možno aj nie, ak vykonávate personálny lízing v Rakúsku legálne – to je samozrejme možné.
Ako však na to?
V prvom rade, na činnosť, ktorú chcete vykonávať v Rakúsku, musíte mať povolenie aj na Slovensku. V prípade personálneho lízingu resp. po slovensky v prípade povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania v zmysle ustanovenia § 29 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti platí, že túto činnosť musíte na Slovensku vykonávať minimálne 2 roky. Túto skutočnosť viete preukázať najmä Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je činnosť agentúry dočasného zamestnávania povolená.
Keď už takýmto rozhodnutím disponujete a dva roky činnosť agentúry dočasného zamestnávania na Slovensku vykonávate, môžete požiadať finančnú správu o povolenie cezhraničného poskytovania služieb agentúry dočasného zamestnávania v Rakúsku. Veľmi rýchlo, online a s relatívne rýchlo prijatou odozvou že – áno, personálny lízing v Rakúsku vykonávať môžete.
V tejto fáze už je možné podpísať s vašim rakúskym zákazníkom zmluvu o personálnom lízingu.
Ak nemáte dostatok informácií, môže vás po vystavení prvej faktúry nepríjemne prekvapiť fakt, že váš rakúsky zákazník vám neuhradil celú fakturovanú sumu. A dokonca vám ju ani neplánuje uhradiť.
Je to z toho dôvodu, že rakúsky odberateľ je povinný strhnúť slovenskej personálnej agentúre 20 %-tnú zrážkovú daň a uhradiť ju finančnej správe – daňovému úradu v Eisenstadte. Tu máte dve možnosti:
- Viesť rokovania o cene s vašim rakúskym zákazníkom tak, aby benefity vášho obchodného vzťahu boli pre vás zaujímavé a výhodné aj po zrazení zrážkovej dane.
- Rozhodnúť sa, že budete odvádzať daň zo závislej činnosti v Rakúsku. Ak sa rozhodnete ísť touto cestou, daňový úrad v Eisenstadte vám zrážkovú daň vyplatí späť po predložení dôkazu, že riadne odvádzate v Rakúsku daň zo závislej činnosti.
Odvádzať daň zo závislej činnosti v Rakúsku sa vo väčšine prípadoch oplatí viac ako ponechať 20 % z každej faktúry Eisenstadtu, a preto si povieme ďalšie kroky nevyhnutné k tomu, aby sme túto daň mohli odvádzať.
Dôležité je získať rakúske daňové identifikačné číslo zriadené za účelom odvodu dane zo závislej činnosti.
Na Slovensku vás ešte čakajú dva úkony – požiadať daňový úrad o potvrdenie, že vašej spoločnosti bolo pridelené IČ DPH a požiadať daňový úrad o potvrdenie, že vašej spoločnosti bolo pridelené DIČ.
Zopakujeme si, aké výstupy máme z vyššie uvedených krokov:
- Rozhodnutie ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o povolení vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania – samozrejme preložené do nemeckého jazyka,
- povolenie na cezhraničné poskytovanie služieb personálneho lízingu vydané finančnou správou v Rakúsku,
- potvrdenie o pridelení IČ DPH – preložené do nemčiny,
- potvrdenie o pridelení DIČ – preložené do nemčiny,
- zmluvu o personálnom lízingu s našim rakúskym zákazníkom.
K tomuto priložíme výpis z obchodného registra, rakúske formuláre žiadosti (Formular Verf19, Formular Verf26) a kópiu občianskeho preukazu konateľa a posielame žiadosť poštou. Ak má váš podnik zriadenú stálu prevádzkareň v Rakúsku, adresujete žiadosť na finančnú správu do Viedne. Ak váš podnik stálu prevádzkareň v Rakúsku nemá, posielate žiadosť na finančnú správu do Grazu. Ideálne však je, prísť na finančnú správu do Viedne osobne v každom z týchto prípadov, urýchlite tým celý proces pridelenia daňového identifikačného čísla. Môžete si tiež vypýtať kontakty na konkrétnych vybavujúcich úradníkov a nečakať poldňa na linke, kým vás poprepájajú po celom Rakúsku, keď sa chcete informovať o stave vašej žiadosti.
Pozitívnym rozhodnutím rakúskej finančnej správy je v tomto prípade pridelenie rakúskeho daňového identifikačného čísla za účelom odvodu dane zo závislej činnosti.
Akým spôsobom si 20 %-tnú zrážkovú daň vypýtame späť, alebo ako vybavíme oslobodenie od tejto dane – to si povieme v budúcom blogu.
-AU-