Daňová optimalizácia I.

„Nie je nič nekalého na udržovaní svojej daňovej povinnosti na čo najnižšej možnej miere. Robia to všetci, bohatí aj chudobní a robia to všetci správne. Nikto nemá žiadny verejný záväzok platiť viac, ako je zákonom požadované. Dane sú vynútené požiadavky a nie dobrovoľné príspevky.“

Takto sa k problematike daňovej optimalizácie vyjadril americký sudca Learned Hand. Snaha o minimalizáciu daňových platieb je zo strany všetkých daňových subjektov nepopierateľná a vychádza z prirodzených ľudských vlatností, resp. z hľadania možností ako zefektívniť podnikateľskú činnosť. Outsourceingové služby efektívneho riadenia daňových povinností a identifikáciu daňových rizík s tým spojených poskytujú mnohí daňoví poradcovia i renomované medzinárodné spoločnosti. Vo väčších podnikoch vznikajú samotné útvary riadiace daňové plánovanie, ktoré tvoria efektívne daňové stratégie, interpretujú a aplikujú daňovú legislatívu s cieľom vytvoriť určitú pridanú hodnotu vo forme daňovej optimalizácie. Na druhej strane rieky stojí zákonodarca. Dynamika a rozsah zmien v daňových zákonoch bola v uplynulých obdobiach dosť výrazná. Táto skutočnosť vytvára náročné prostredie pre všetky daňové subjekty, ale aj pre pracovníkov daňovej správy. Treba si však uvedomiť, že čím neprehľadnejšie, zložitejšie a komplikovanejšie daňové právne prostredie, tým skôr sa dajú nájsť možnosti ako si nájsť legálne cesty minimalizácie platenia dane.

Prečo sa oplatí nebiť platiteľom DPH - analýza

Dilema byť či nebyť platiteľom DPH je určite v každom začínajúcom podnikateľovi. Zákon totižto do istej miery umožňuje stať sa platiteľom DPH skôr ako táto povinnosť vznikne zo zákona a to prekročením stanovenej výšky obratu, resp. tržieb. Na nasledovnom príklade by sme chceli ilustrovať, prečo sa pre istý „typ“ podnikateľskej činnosti na 100 % „oplatí“ nebyť platiteľom dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť pôsobiaca v sektore maloobchod sa rozhodla organizačne odčleniť svoje maloobchodné prevádzky na jednotlivé s.r.o. Z predbežných kalkulácii robených na základe minulých výsledkov manažment firmy vedel predpokladať, že žiadna z novozaložených s.r.o. neprekročí v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacoch hraničný obrat stanovený zákonom o DPH = 49.790 €. Spoločnosti tak boli založené a začali realizovať svoju činnosť ako neplatcovia DPH s víziou, že sa platiteľmi nikdy nestanú.  Pre prehľadnosť uvádzame nasledovnú tabuľku. Prvá alternatíva berie do úvahy fakt, že daňový subjekt nie je platiteľom DPH, druhá alternatíva uvažuje s možnosťou, že predmetná ekonomická činnosť (predaj tovaru) je vykonávaná platiteľom DPH.

Riadok

Popis

Neplatca DPH

Platca DPH

Rozdiel

1.

Nákupná hodnota tovaru s DPH

 30 000

 30 000

-

2.

DPH – vstup (20%)

-

 5 000

- 5 000

3.

Hodnota nakúpeného tovaru

 30 000

 25 000

  5 000

4.

Daňový náklad – predaný tovar

 30 000

 25 000

  5 000

5.

Marža (65 %)

 19 500

 16 250

  3 250

6.

Daňový výnos – tržba

 49 500

 41 250

  8 250

7.

DPH – výstup (20 %)

-

 8 250

- 8 250

8.

Predajná hodnota tovaru

 49 500

 49 500

-

9.

Daňová povinnosť

-

 3 250

3 250

 

V prvom riadku je uvedená nákupná cena objemu dodávky tovaru. Ide o celkovú fakturovanú cenu tovaru vrátane DPH. Obstarávacia cena pre neplatiteľa bude rovná nákupnej cene s DPH. Platiteľ si odpočíta DPH na vstupe vo výške 5 000 € (2.r.) a obstarávaciu cenu tovaru mu bude tvoriť iba základ dane. V treťom riadku sú uvedené náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru, ktoré bude daňový subjekt účtovať postupne pri predaji tovaru: S predpokladom, že celý objem nakúpeného tovaru postupne predá, sa hodnota nákladu – predaný tovar rovná celkovej majetkovej hodnote tovaru  (3. a 4. riadok). Pri predpokladanej 65 %-tnej prirážke tak platiteľ DPH má celkové tržby 41 250 € a neplatiteľ celkové tržby 49 500 € (6. r.). V siedmom riadku je vypočítaná DPH na výstupe u platiteľa, ktorý ju zahrnie do predajnej ceny tovaru. Celková predajná hodnota tovaru je v oboch alternatívach rovnaká, avšak obchodná marža – zisk z predaja celého množstva tovaru je u neplatiteľa vyššia o 3 250 € (5.r.). Platiteľovi DPH vznikne z uvedených transakcii daňová povinnosť 3 250 €. Predajná cena je pri oboch alternatívach rovnaká. Kupujúcim je konečný spotrebiteľ, pre ktorého je irelevantné, či nakupuje tovar od platiteľa alebo neplatiteľa. O sumu, ktorú musí platiteľ odviesť správcovi dane si neplatiteľ zvyšuje svoj zisk. Obrat u neplatiteľa pritom neprekročí hranicu 49 790 €. Vzhľadom k tejto skutočnosti uvedený profit neplatiteľa oproti platiteľovi je pri stanovenej výške obchodnej prirážky najvyššie možný. Čím vyššia je táto marža, tým menšiu hodnotu tovaru musí neplatiteľ nakupovať, aby neprekročil stanovený limit registrácie a zároveň tým väčší je profit neplatiteľa oproti platiteľovi z pohľadu celkovej výšky zisku pri už spomínanom predpoklade rovnakých predajných cien.

Predpoklady zvýšenia zisku u neplatcu DPH:
1. svoje výkony realizuje najmä pre konečného spotrebiteľa

2. obrat za posledných 12 mesiacov nepresiahne stanovenú hranicu 49 790 €

3. spoločnosť nakupuje tovar od platcu DPH

 

(a prečo sa oplatí? to už niekedy v ďalšom článku)